Vrchteplá

Základná charakteristika obce

 

Názov okresu: Považská Bystrica

Názov kraja: Trenčiansky kraj

Štatút obce: Obec

PSČ: 017 05

Prvá písomná zmienka o obci (rok): 1351

Nadmorská výška stredu mesta: 520

Najvyšší bod: Havrania skala, na hranici obcí Vrchteplá a Plevník - Drienové, 835m

Celková výmera územia mesta (km2): 4, 90 km²

Počet obyvateľov: 272

Hustota obyvateľstva (obyvateľ/km2) 55,5

 

Erb obce

V striebornom štíte zo zelenej oblej trávnatej pažite vyrastajú tri červené zlatostredé a zlatokališné ruže na zelených listnatých stopkách, medzi nimi po jednom zelenom bezkvetom výhonku.

 

Vlajka obce

Pozostáva z deviatich pozdĺžnych pruhov vo farbách červenej, bielej, zelenej, žltej, červenej, žltej, zelenej, bielej a červenej. Vlajka má pomer strán 2:3 a ukončená je tromi cípmi, t.j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.

 

Pečať obce

Je okrúhla, uprostred s obecným symbolom a kruhopisom OBEC VRCHTEPLÁ. Pečať má priemer 35 mm

 

História obce a kultúrne pamiatky

Prvá doteraz známa písomná zmienka o Vrchteplej pochádza z roku 1351. Je to listina, ktorou nariadil kráľ Ľudovít I. nitrianskej kapitule, aby uviedla Mikuláša, syna Adriana z Podmanína a Pavla, syna Tanaka z Teplej do držby lesného majetku zvaného Lúčka. U ďalších zemanov sa uvádzajú slovenské miestne názvy ako predikáty. Neskôr možno hovoriť o týchto názvoch Toppla, Tepla, Werchtepla, Felsew Tepla, Wrchtepla, pomaďarčenie názvu došlo k názvu Felsoheve. Neskôr patrila panstvu Považská Bystrica. V roku 1598 mala 18 domov, v roku 1720 mala 10 daňovníkov, v roku 1786 mala 39 domov, 40 rodín a 225 obyvateľov, v roku 1828 mala 33 domov a 263 obyvateľov. V roku 1929 bola dostavaná Základná škola, kde sa prvý krát vyučovalo v roku 1930. Všetkých žiakov, ktorí ju navštevovalo bolo 47. Obyvatelia pracovali najmä v lesoch a v poľnohospodárstve, za I. ČSR obyvatelia chodili na sezónne práce. Novodobá história obce je spätá predovšetkým s udalosťami slovenského národného povstania. Počas SNP a najmä na jar 1945 prebiehali v okolí prudké boje a časté prestrelky medzi partizánmi a Nemcami. Za SNP pôsobila v obci partizánska jednotka majora Pavla Zazulova. Na kopci Hôrka je hrob 10-tich partizánov. Za účasť obyvateľov v SNP a za ich pomoc partizánom bol udelený obci Vrchteplá v roku 1964 prezidentom republiky „Rad Červenej Hviezdy.“

 

Poloha

Z geomorfologického hľadiska leží katastrálne územie Vrchteplej vo Fatransko - Tatranskej oblasti, v jej celku Súľovské vrchy, v strede podcelku Súľovské skaly, v závere doliny Manínskeho potoka.

Vzdialenosť okresného mesta - Považskej Bystrice 12 km

Vzdialenosť do krajského mesta - Trenčín 63 km

Vzdialenosť do hlavného mesta - Bratislava 187 km

Vzdialenosť do mesta Žilina - Žilina 38 km

 

Vymedzenie územia

V rámci územno-správnej organizácie patrí riešené územie k osídleniu vidieckeho významu v okrese Považská Bystrica v Trenčianskom kraji. Kataster obce pozostáva z 1 katastrálneho územia Vrchteplá. Hranice katastrálneho územia obce tvoria ďalej hranice katastrálnych území obce Kostolec, Bodiná, Hradná, Súľov a Plevník – Drienové.

 

Geomorfologické a geologické pomery

Obec Vrchteplá leží v srdci Chránenej krajinnej oblasti Strážovské vrchy, v tesnej blízkosti Národnej prírodnej rezervácie Manínska tiesňava a uprostred turisticky významných Súľovských skál. V strednej odlesnenej časti má povrch chotára charakter pahorkatiny a hornatiny, na zalesnených okrajoch vrchovina až hornatina z treťohorných usadenín. Prevládajú rendziny.

 

Hydrologické pomery

Obcou preteká Manínsky potok, ktorý pramení v Súľovských vrchoch v nadmorskej výške 580 m n. m. Je to ľavostranný prítok Váhu s dĺžkou 11,3 km. Medzi obcami Kostolec a Záskalie sa prerezáva Manínskou vrchovinou a vytvára Kostoleckú tiesňavu a medzi obcami Záskalie a Považská Teplá vytvára Manínsku tiesňavu. Na dolnom toku vytvára sústavu rybníkov. Od prameňa tečie na krátkom úseku najprv na západ, vzápätí sa stáča na juh a ďalej na juhozápad. Za obcou Vrchteplá sa oblúkom stáča najprv na severozápad, následne na západ. Medzi obcou Kostolec a začiatkom Manínskej tiesňavy tečie severozápadným smerom, potom viacmenej na západ, pričom vytvára oblúk prehnutý na sever. Do Váhu sa vlieva na území mesta Považská Bystrica, juhozápadne od Považskej Teplej, v nadmorskej výške cca 285 m n. m. Potok spravuje Správa povodia Váhu a je to vodohospodársky významný tok.

 

Klimatické pomery

Klimatické pomery sú charakterizované kotlinovou a horskou klímou. Kotlinová klíma je mierne teplá, až chladná, vlhká, až veľmi vlhká, s malou inverziou teplôt. Priemerná teplota v januári je -2,8 °C, v júli 17,7 °C C, priemerné ročné zrážky sa pohybujú okolo 860 mm. Priemerná dlhodobá ročná teplota vzduchu za obdobie rokov 1975 - 1997 je 8,0 °C. Zrážkovo najbohatší je mesiac jún, v ktorom spadne v priemere 97,7mm zrážok. Naopak dlhodobé zrážkové minimum pripadá na mesiac február (37,7 mm).

 

Rastlinstvo

Vyznačuje sa bohatou vápencovou flórou so zastúpením teplomilných panónskych druhov, horských a vysokohorských karpatských druhov. Územie je bohaté na skalné útvary, z nich najatraktívnejšie boli vyhlásené za maloplošné chránené územia. Pestré mikroklimatické podmienky územia umožnili osídlenie teplomilným druhom na výhrevných južne orientovaných skalách, zástupcovia horskej flóry našli útočisko na chladnejších tienených skalných stenách a úžľabinách na severných svahoch, niekedy aj v pomerne malej nadmorskej výške. Podstatný vplyv na charakter flóry má aj severojužná orientácia pohoria. Dominantnými travinnými druhmi skalných mačinových spoločenstiev sú kostrava tvrdá, ostrevka vápnomilná a ostrica nízka. Z horských druhov sa tu nachádzajú astra alpínska, hlaváč lesklý. Na výslnných južne orientovaných skalných stenách rastú teplomilné druhy ako, bodliak kopcový, cesnak bledožltý, devätorka rozprestretá, devätorník veľkokvetý, devätorníkovec sivý, guľôčka bodkovaná.

 

Živočíšstvo

Vyznačuje sa veľkou diverzitou. Okrem lesných druhov sú hojné i druhy vyskytujúce sa v skalných, lúčnych, xerotermných a mokraďových biotopoch. Vo vápnitých prameniskách žijú vzácne druhy mäkkýšov – glaciálny relikt pimprlík močiarny a pimprlík mokraďový. Obidva sú zároveň aj druhy európskeho významu. V NPR Súľovské skaly bol zistený v trávnatých xerotermných lokalitách veľmi vzácny druh pavúka komôrkár pontický, ktorý je kriticky ohrozený a v súčasnosti je známy len z niekoľkých lokalít v rámci Slovenska. Z obojživelníkov boli zaznamenané: salamandra škvrnitá, mlok bodkovaný, mlok horský, kunka žltobruchá, ropucha bradavičnatá. Z plazov sa tu vyskytuje: jašterica bystrá, jašterica živorodá, slepúch lámavý, užovka obojková. Na skalné biotopy je viazaný sokol sťahovavý. Strážovské vrchy sú jedným z pohorí, kde má optimálne podmienky a hustotu populácie. Výskyt orla skalného je veľmi ojedinelý. Koncom zimy môžeme počuť na viacerých skalnatých lokalitách húkanie výra skalného. Jeho silueta je zobrazená aj v znaku CHKO Strážovské vrchy. Každoročne je monitorovaná početnosť veľkých šeliem (vlk, rys, medveď).

 

Chránené územia

Katastrálne územie obce Vrchteplá patrí spolu s obcami Tŕstie, Slopná, Pružina, Zemianska Závada, Ďurďové, Podskalie, Počarová, Malé Lednice, Horný Moštenec, Zemiansky Kvašov, Plevník-Drienové, Domaniža, Považská Bystrica, Považská Teplá, Podmanín, Praznov, Bodiná, Kostolec, Sádočné, Záskalie a Prečín do chránenej krajinnej oblasti CHKO Strážovské vrchy. Vyhlásené bolo za účelom ochrany pozoruhodných tvarov reliéfu, najmä bralných a krasových foriem, tiesňav, hrebeňov, eróznych kotlín, biofondu a genofondu rastlinných a živočíšnych spoločenstiev a ukážkových častí krajiny Strážovských a Súľovských vrchov. V zmysle zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny platí pre riešené územie I. stupeň ochrany a spadá do CHKO Strážovské vrchy s druhým stupňom ochrany. Územie obce patrí do lokality Natura 2000. Natura 2000 je názov sústavy chránených území členských krajín Európskej únie a hlavným cieľom jej vytvorenia je zachovanie prírodného dedičstva, ktoré je významné nielen pre príslušný členský štát, ale najmä pre EÚ ako celok. Táto sústava chránených území má zabezpečiť ochranu najvzácnejších a najviac ohrozených druhov voľne rastúcich rastlín, voľne žijúcich živočíchov a prírodných biotopov vyskytujúcich sa na území štátov Európskej únie a prostredníctvom ochrany týchto druhov a biotopov zabezpečiť zachovanie biologickej rôznorodosti v celej Európskej únii.