História
Prvá doteraz známa písomná zmienka o Vrchteplej pochádza z roku 1351. Je to listina, ktorou nariadil kráľ Ľudovít I. Nitrianskej kapitule, aby uviedla Mikuláša, syna Adriana z Podmanína a Pavla, syna Tanaka z Teplej do držby lesného majetku zvaného Lúčka. Za prvú písomnú podobu názvu obce možno považovať názov Vrchteplej „Werch“.Postupne sa názvy menili. Obec sa spomína od roku 1430 ako Toppla, v roku 1431 ako Tepla, v roku 1440 ako Werchtepla, v roku 1458 ako Felsew Tepla, v roku 1495 ako Wrchtepla, maďarsky Felsőhéve. Patrila zemianskej rodine Klobušických, Podmanických, neskôr panstvu Považská Bystrica. V roku 1598 mala iba 18 domov. V decembri roku 1929 bola postavená v obci malotriedna škola, kde pôsobil ako prvý učiteľ František Blažek. Dovtedy žiaci chodili do školy v Kostolci, kde bola štátom postavená dvojtriedna škola v roku 1927. Predtým deti a žiaci boli vyučovaní len múdrejšími gazdami, ktorí ich cez zimu učili aspoň čítať a písať. Do takejto „školy“ chodil však len kto chcel. Prvý raz sa v miestnej začalo vyučovať 24.februára 1930. Prvý školský rok bol v roku 1930/1931. Začiatku tu boli ale ťažké, keďže škola bola len skromne vybavená a veci, ktoré tu boli, zhotovili ľudia z dediny. Významným míľnikom v novodobých dejinách obce Vrchteplá bolo obdobie druhej svetovej vojny. Do Vrchteplej ešte v jeseni roku 1943 zavítala partizánska skupina s majorom sovietskej armády Pavlom Zazulovom. Široké okolie obce, lesy Ivančiny, Dúpnice, Koláča, Čierneho potoka a Havranej skaly – boli v tom čase, a následne po vypuknutí Slovenského národného povstania, popretkávané partizánskymi chodníčkami. Napriek všetkej ostražitosti a obrannému postaveniu došlo 6. februára 1945 k nečakanej prestrelke, pri ktorej bolo zastrelených niekoľko partizánov, vrátane majora Pavla Zazulova. Ďalší partizáni padli 14. marca toho istého roku. Po oslobodení, dňa 6. júna 1945, sa uskutočnil vo Vrchteplej spoločný pohreb všetkých partizánov , ktorí padli v blízkom okolí. V povojnových časoch, keď sa obyvatelia ešte nestihli vyrovnať so stratou blízkych, zasiahla obec iná katastrofa. Dňa 6. septembra 1948 vypukol v dedine veľký požiar, pri ktorom vyhorela stredná časť obce. Zhoreli najmä hospodárske budovy s tohoročnou úrodou a tiež niekoľko obytných domov. Vyhorel aj domček vedľa školy. Oheň sa podarilo uhasiť skôr, ako začala horieť miestna škola. V roku 1954 začal na miestnej škole pôsobiť rodák tejto obce a tiež bývalý žiak tejto školy Milan Vokel. Spolu s občanmi svojpomocne školu opravili, aby sa v nej mohlo plnohodnotnejšie učiť.
Fotografia bývalej budovy Základnej školy
Dňa 25.11.1954 začala do Vrchteplej premávať autobusová doprava. Ľudia mali konečne lepšie spojenie s okresným mestom. Dovtedy sa do mesta chodilo len na vozoch cez Manínsku tiesňavu a v čase stavby cesty kopec do obce Bodiná a odtiaľ do Považskej Bystrice. 12.4.1955 začala elektrifikácia obce. Boli postavené prvé elektrické stĺpy a dňa 7.mája 1955 bolo elektrické vedenie uvedené do prevádzky. V roku 1964 bol udelený obci Vrchteplá za účasť obyvateľov v SNP a za ich pomoc partizánom prezidentom republiky „Rad Červenej Hviezdy.“ Bývalý socialistický režim rozhodol aj o dôstojnejšom výzore vtedajšieho pomníka, ktorý bol vybudovaný ešte v roku 1949 a oslovil Ing. Arch. Gabrielu Cimmermannovú, ktorá spolu s akademickým sochárom Stanislavom Bírošom a akademickým maliarom Pavlom Maňkom dala pamätníku súčasnú podobu z roku 1978. Ešte predtým sa v roku 1968 začala výstavba Kultúrneho domu a v roku 1976 v rámci akcie „Z“ výstavba miestnych potravín, ktoré boli v 90-tych rokoch zatvorené.
V roku 1979 bola v priestoroch bývalej školy otvorená Pamätná izba SNP a v roku 1995 bola upravená ďalšia časť školy na modlitebňu, ktorá bola v roku 1995 aj vysvätená a kde sa odvtedy slúžia Služby Božie evanjelickej cirkvi a.v..
