Pomník padlým partizánom

Miestni občania sú na Pomnik padlým v Slovenskom národnom povstaní právom hrdí a jeho výstavba bola opodstatnená históriou SNP vo Vrchteplej a blízko okolí. Do Vrchteplej ešte v jeseni roku 1943 zavítala partizánska skupina s majorom sovietskej armády Pavlom Zazulovom a od tej doby sa táto jednotka zväčšovala. Široké okolie obce lesy Ivančiny, Dúpnice, Koláča, Čierneho potoka a Havranej skaly – boli v čase Slovenského národného povstania popretkávané partizánskymi chodníčkami. Mnohé domy v obci slúžili za obydlia partizánov. Z nich vychádzali na výpady proti fašistom do Súľova – Hradnej, Bodinej, Kostolca, do okolia Považskej Bystrice až k Predmieru, ba i do Rajeckej doliny. Napriek všetkej ostražitosti a obrannému postaveniu došlo 6. februára 1945 k nečakanej prestrelke, pri ktorej bolo zastrelených niekoľko partizánov, vrátane majora Pavla Zazulova. Ďalší partizáni padli 14. marca toho istého roku. Po oslobodení, dňa 6. júna 1945, sa uskutočnil vo Vrchteplej spoločný pohreb všetkých partizánov , ktorí padli v blízkom okolí. Pochovali ich na temene vŕšku „Hôrka“ nad stredom obce Vrchteplá, kde v roku 1949 vybudovali pamätník padlým v SNP.

 

Neskôr bývalý socialistický režim rozhodol o dôstojnejšom výzore pamätníka a oslovil Ing. Arch. Gabrielu Cimmermannovú, ktorá spolu s akademickým sochárom Stanislavom Bírošom a akademickým maliarom Pavelom Maňkom dala pamätníku súčasnú podobu z roku 1978.

Pamätník tvorí železobetónová doska – plošina, pôdorysného rozmeru 11m x 19,5m s betónovým soklom na koncoch na kratších stranách, postavená naprieč vrcholu kopca. Doska konzolovite vybieha na obidve strany nad zvažujúci sa terén. Vydláždená je leštenou žulou. Z juhozápadnej strany vedie na dosku – plošinu hlavný vstup tvorený schodmi so štyrmi nástupnicami z betónu. Z dosky - plošiny je možné zísť aj severozápadnou stranou jednoduchými betónovými schodmi s troma nástupnicami. Pri sokloch bolo po oboch stranách plošiny symbolické zábradlie z kovových stĺpikov natretých bielou farbou. Stĺpiky boli časom neznámymi páchateľmi odcudzené. Z juhovýchodnej strany, smerom od obce, stoja dva oddelené štvrť kruhové pylóny z liateho železobetónu, ktorých výška je 10,5m a je horizontálne delené na päť dielov. V hornej časti, medzi prvým a druhým dielom ich spája štylizovaná päťcípa hviezda z bieleho kovu.  Na oboch pylónoch sú z vnútornej strany na štvrtých dieloch od vrchu liate plastiky. Na ľavej pylóne je plastika smútiacej matky nad mŕtvym synom a pod ňou bol v troch riadkoch citát Júliusa Fučíka:

 

“KAŽDÝ, KTO VERNE ŽIL BUDÚCNOSŤ A PRE JEJ KRÁSU PADOL, JE POSTAVOU VYTESANOU Z KAMEŇA“

J.Fučík

 

 Na pravom pylóne je plastika bojovníkov a pod ňou bol zoznam známych a 2 neznámych padlých bojovníkov v SNP:

 

  • PAVOL ZAZULOV

  • IVAN ZAMURKA

  • IVAN DOVHÁN

  • RUDOLF HOLLÝ

  • ANTON TAMÁŠI-BEDNÁR

  • EDUARD BABÁK

  • ŠTEFAN NEMEC

  • STANISLAV BABÁK

  • NEZNÁMY VOJAK

  • NEZNÁMY VOJAK

 

 

Nápisy boli časom zničené vandalmi a teraz sa na pomníku už nenachádzajú. V strede polkruhu pred pylónmi je na betónovom podstavci kovový kruh delený na štyri časti, slúžiaci na položenie vencov. Na severozápadnej strane plošiny je polkruhový múrik s lúčovito uloženými krátkymi drevenými hranolmi určený na sedenie. Na severovýchodnej strane plošiny sú tri vlajkové kovové stožiare natreté bielou farbou. Význam pamätníka spočíva hlavne v pripomienke konkrétnej historickej udalosti z čias 2. svetovej vojny, ktorá tragickým spôsobom zasiahla do života vtedajšieho obyvateľstva obce. Počas socialistického režimu tu prebiehali dôstojné oslavy, za účasti priamych bojovníkov a pamätníkov, za účasti zahraničných partizánov a bohatého folklórneho programu a taktiež účasti vojakov a parašutistov. Po roku 1989 oslavy stratili na pompéznosti, ale nie na dôležitosti pre Slovenskú republiku a miestnych občanov a naďalej sa tu každodoročne konajú 29. augusta oslavy SNP.  Prístup k pamätníku je na zalomení obecnej komunikácie zo severnej strany, z ktorej vedie odbočka k pamätnému miestu. Táto cesta je len spevnená a vysypaná štrkovou drťou, končí na trávnatom pozemku na severozápadnej strane pamätníka. Jeho poloha je urbanisticky vzhľadom k obci a okoliu výnimočná a jedinečná. Veríme, že v budúcnosti sa podarí obci zrekonštruovať toto turistické a pietne miesto.

 

Budova bývalej základnej školy

V drevenej stavbe horského charakteru z roku 1929 priamo v srdci obce Vrchteplá sa v roku 1930 začalo vzdelávať presne 47 žiakov. Základnú školu, vybavenú len skromne (všetky učebné nástroje zhotovili domáci dedinčania), však museli pre nedostatok žiakov čoskoro zatvoriť. Škola slúžila obyvateľom Vrchteplej aj ako kaplnka. Na bohoslužby do nej chodia veriaci dodnes.

 

Pamätná izba SNP

Podobne ako kaplnka aj Pamätná izba SNP našla svoje miesto v priestoroch niekdajšej základnej školy. Návštevníci Pamätnej izby sa už od roku 1979 môžu detailnejšie oboznámiť s udalosťami SNP.